Nevlastné detstvo. Čo prežíva nevlastné dieťa?
Predstava, že dieťa je po narodení akási nepopísaná doska, ktorú formuje výchova a sociálne prostredie, je už dávno prekonaná. Niežeby neboli tieto vonkajšie činitele dôležité – dieťa sa od prvej chvíle podieľa na svojom ďalšom osude, ale človek nie je iba produktom týchto síl. Deti prichádzajú na svet s dedičným základom po svojich predkoch, prinášajú si vo svojej výbave inteligenciu, temperament, dráždivosť, citlivosť, odolnosť a celý rad schopností, ktoré budú nepochybne ďalej rozvíjať.
Je teda zrejmé, že ani reakcie detí na príchod do nového rodičovského prostredia nebudú rovnaké, ale budú sa niesť v línii vlastnostní ktorými sú vybavené. Prežívanie dieťaťa je závislé na jeho veku a stupni jeho mentálneho vývoja, odhliadnuc od vrodeného základu dieťaťa, inak sa bude so svojim postavením vyrovnávať kojenec, inak batoľa, inak dieťa v predškolskom veku a inak v mladistvom veku.
Už dieťa v kojeneckom veku dáva najavo svoju vôľu, znepokojuje ho, ak je k nemu okolie málo vnímavé. Dokáže veľmi pozorne vnímať napätie, ktoré vzniká medzi „jeho ľuďmi“, ak sa správajú neobvykle. Jeho pozornosti neuniknú prípadné zlostné prejavy otca, alebo plač matky. V druhej polovici prvého roku dochádza k vytvoreniu špecifického vzťahu k matke, ktorý je základom pre pocit dôvery a nedôvery v ľudí vo svojom okolí a vôbec. Deti v druhom a treťom roku života si začínajú uvedomovať svoju „rodinnú identitu“. Spoznáva svoju vlastnú hodnotu v rámci spoločenstva, ale aj väzby a správanie jednotlivcov k sebe navzájom. Vo rodinných väzbách nachádza svoje miesto. Nemôže byť teda ľahostajné, ako sa k sebe navzájom správajú „jeho ľudia“, ako si prejavujú priazeň, či nepriazeň, akým tónom medzi sebou hovoria, nad čím sa pohoršujú a nad čím sa smejú. Otázka ktorú by si mali klásť rodičia by mala znieť: „Aký domov tomuto dieťaťu vlastne vytvárame?“
Predškolský vek je doba, kedy sa dieťa prvýkrát ocitá mimo hraníc rodiny a ocitá sa v materskej škole, v spoločnosti svojich vrstovníkov – cieľovej skupine svojho sociálneho vývoja. Životná istota získaná v rodine mu dodáva sebavedomie a umožňuje mu osvojiť si ďalšie sociálne vlastnosti. So svojimi vrstovníkmi dokáže spolupracovať, dokáže sa s nimi hrať, zabávať sa. Práve tu vznikajú základy ľudský cit – priateľstvo. Podmienkou pre úspešný vývoj je, aby malo dieťa v tomto veku rodinné zázemie a pocit istoty. Dieťaťu v tomto veku nezáleží, či sú jeho rodičia vlastní alebo nevlastní, záleží mu na podpore a istote ktorú mu poskytujú.
Je dôležité, aby aj všetky nasledujúce vývojové fázy prebiehali zdravo, so všetkými radosťami, i starosťami. A to bez ohľadu na to, či je dieťa vlastné, alebo nevlastné. Aby neskôr vyústili do vlastného uspokojivého manželstva a rodičovstva.
Fotografia: © BigStockPhoto.com
