Aj dieťa má právo na ničnerobenie
Prečo deťom vypĺňať sto percent voľného času rôznymi športovými aktivitami, hrami, vzdelávacími krúžkami, návštevami kamarátov a príbuzných? Prečo vyvolávať v deťoch pocit, že pokiaľ nemajú každú minútu dňa dopodrobna naplánovanú, tak sa niekde stala chyba? Prečo nenechať deti len tak zaháľať a povaľovať sa? Je naozaj nutné, aby mali naplánovaný týždenný program ako keby zastávali funkciu ministra?
Nechať dieťa občas vydýchnuť od skorého ranného vstávania, záujmových krúžkov a pravidelných víkendových výletov by malo byť úplne bežnou samozrejmosťou. Aj napriek tomu, že deti prirodzene dychtia po nových vedomostiach, zážitkoch a objavoch, je na vás ako rodičoch, zabezpečiť prirodzenú rovnováhu medzi aktivitami a odpočinkom. Aj keď sa to často nezdá, deti nie sú na baterky. Neskoré večere, málo spánku a únava vedie k väčšej náchylnosti k nervozite a stresu, strate motivácie, príznakom úzkosti alebo hyperaktivity. Aj vy predsa potrebujete občas vypnúť, jednoducho nahodiť stav „offline“. Nič neriešiť, byť celý deň v pyžame a nenaháňať sa. A že vaše dieťa toto jednoducho nepotrebuje? Že ho predstava dopodrobna naplánovaných aktivít nadchýna? Zrejme si na to jednoducho zvyklo. Zabudlo tráviť čas len tak sám so sebou. Predstava nenaplánovaného dňa v ňom vyvoláva pocit neistoty. Skúste to však inak.
Nechajte deti snívať
Každý milujúci rodič chce dať svojmu dieťaťu možnosť prežiť všetky zážitky, aké sú len v jeho veku možné. A tak žonglujete medzi pracovnými povinnosťami, školským či škôlkarským rozvrhom, dostupnosťou prarodičov a svojimi finančnými možnosťami. Nadmerná investícia vlastných predstáv do trávenia voľného času detí ale nie je vždy žiaduca. Aj v tomto prípade platí, že všetkého veľa škodí. Deti majú vysokú mieru fantázie a bohatý vnútorný život. Vedia v mysli splietať neuveriteľné príbehy. Inšpiráciu dokážu nájsť pri pohľade z okna, z tieňa, ktorý vrhá kabát zavesený na vešiaku, či zo zaštrngotania kľúčov v zámku. Z milimetrového pavúčika lezúceho po strope môže vzniknúť gigantická tarantula, ktorá sa nezmestí do detskej izby, a tak sa jej chlpaté nohy predierajú pomedzi zárubňu dverí do kuchyne, kde mama, ako každý deň, varí obed. A to všetko behom pár minút. Minút, ktoré má dieťa len pre seba. Prestaňte nachvíľu deti niečo učiť, vzdelávať a investovať do ich už vopred vybranej životnej cesty. Nech snívajú a fantazírujú. Nech experimentujú so svojimi myšlienkami. Čím viac takýchto chvíľ budú prežívať, tým bude dieťatko pokojnejšie, vyrovnanejšie a slobodnejšie.
Aj nuda je potrebná
Nuda je odrazovým mostíkom ku kreativite. Pokiaľ je dieťatko zvyknuté, že má vopred všetko naplánované a celý deň sa riadi podľa rodičovských pravidiel, prestane vkladať vlastnú snahu do formovania svojich budúcich aktivít. Z času na čas však nastane deň, kedy časový rozvrh zlyhá a váš potomok sa musí zabaviť sám. A keďže nie je na takéto situácie zvyknuté, nastáva boj: kto z koho. Buď ako rodič vynaložíte maximálne úsilie na to, aby ste dieťa zabavili a budete hľadať tisíc ďalších náhradných aktivít, alebo…. to jednoducho necháte na ňom. Či už si len tak ľahne na posteľ a v hlave mu začne víriť prúd myšlienok, alebo sa chopí iniciatívy a vytiahne knižku z poličky, výber bude len na ňom. A možno práve počas tejto doby ničnerobenia dieťatko skutočne zistí, čo by ho zaujímalo a čomu sa chce vo svojom voľnom čase venovať. Skutočne venovať. Bez popodstrkovania alebo nabádania z vašej strany.
Dieťatko, ktoré občas nezažíva okamihy nudenia sa, ničnerobenia, či samoty, nemá možnosť popustiť uzdu svojej fantázii a kreativite. Preto skúste nachvíľu nebyť „dokonalými rodičmi“, ktorí venujú dieťatku každú stotinu svojho času. Nech je pre neho voľný čas naozaj voľný.
Autor: Ing. Lenka Sládková Fúsková, fotografia: © BigStockPhoto.com
